...Vianočné príbehy a šípy boja,
čas sa už napĺňa, srdcia sa boja,
čarovná zvonkohra, magicky jemný hlas,
hoc som ťa hľadala, nenašla som ťa zas.
Vzdialená minulosť, pradávne časy,
chcem sa ťa dotýkať, nemôžem asi,
vianočné stromčeky a vôňa ihličia,
no mĺkve slová, čo vety nezničia.Iskrivé svetielka, prítulné teplo,
v očiach však prítmie je, už zhaslo svetlo
a jagavý papierik, čo ukrýva balíček nezmyje priticho boľavých výčitiek.
Tak rodí sa slza, bezmocnosť rastie,
city si ukrývaš, veď slová raz tiez ranili dušu ti,
prikrehká bola,pomoc však hľadá, stále ťa volá.Vzdialené telá
zviazané duše,zlomené srdcia, však napnuté kuše,
čarovné príbehy, rozprávky boja dobra nad zlom, ktorým sa hoja.
Zapáľme sviečky, ten plameň večný,nikto sa nebojí,
ver, ako ja väčšmi,však iskra nádeje, čo vo mne drieme
ťahá ma k tebe, to obaja vieme.Pozdvihni čašu, prípitok poviem,že teba milujem, tak presne to viem a s Novým rokom som hľadala teba,
lebo hoc hviezda som, no len bez neba.Dovoľ presvietiť oblohu temnú,
vyhladiť vrásky, pokožku jemnú,nech stane sa zázrak, rozkvitne kvet,
uprostred zimy, boľavých liet.Tichučko usínaj v objatí mojom,
rok sa už napĺňa, nech teda v novom rozsvieti sa ti jas a očká svietia,
že s tebou šťastna som, nech slová letia.
